1. Definujte okamžitú rýchlosť hmotného bodu. Mechanickým pohybom rozumieme proces, pri ktorom dochádza k zmene polohy jedného telesa vzhľadom na iné teleso. Časť fyziky, v rýmci ktore sa mechanický pohyv študuje sa nazýva mechanika. Hmotný bod je teleso, ktorého rozmery môžeme zanedbať v porovnaní s ostatnými rozmermi, ktoré pri sledovanom pohybe vystupujú. . Pri kinematike HB musíme poznať polohový bod. Na určenie polohy používame tzv. polohový vektor, ktorého začiatok sa nachádza v meiste vzťažného bodu a koncový bod je v mieste okamžitje polohy bodu. Sled polôh, ktoré HB v priestore zaujíma, nazývame dráhou (trajektóriou) pohybu.
Ak označíme Dr→ = r´ →- r→, Dt = t´-t, potom stredná (priemerná) rýchlosť má tvar vs→= Dr→/ Dt a okamžitá rýchlosť (jej vektor)
v→ = lim Dr→/Dt=dr→/dt (Dt->0). Vektor okamžitej rýchlosti je rovný prve derivácii polohového vektora podľa času. Posledný vzťah môžeme postupne rozpísať ako: v→= vs. i→ + vs. j→ + vs .k→=dx/dt .i→ + dy/dt . j→ + dz/dt . k→=dr→/dt= d/dt.(x.i→ +y.j→ +z.k→) a teda pre príslušné súradnice vektora rýchlosti platí: vx =dx/dt; vy =dy/dt; vz =dz/dt. Veľkosť rýchlosti vypočítame zo vzťahu:
|v→|=√ v2x +v2y +v2z. Strednú rýchlosť možno definovať aj na základe skutočne prejdenej dráhy, t.j. vs= Ds/ Dt. Takto zavedená stredná rýchlosť vedie k rovankej hodnote okamžitej rýchlosti: v=|v→|=|dr→/dt|=|dr→|/dt=ds/dt; v = lim vs = lim Ds/Dt=ds/dt (t->0). Vektor okamžitje rýchlosti má vždy smer dotyčnice trajektórií v danom bode.
2. Definujte okamžité zrýchlenie hmotného bodu. Vo všeobenosti môže byť aj vektor rýchlosti funkciou času na kvantifikovanie rýchlosti tejto zmeny zavádzame veličinu nazváanú zrýchlenie. Ak označíme Dv→= v´ →- v→, Dt = t´-t, potom priemerné zrýchlenie má tvar as→= Dv→/Dt a okamžité zrýchlenie a→ = lim Dv→/Dt=dv→/dt (Dt->0), v→=dr→/dt, a→=dv→/dt=d/dt(dr→/dt)=d2r→/dt2. Pre vektor zrýchlenia postupne dostávame a→=dv→/dt=d2r→/dt2=ax.i→ + ay .j→+ az.k→= dvx /dt .i→ + d vy /dt .jv + dvz /dt .k→=
=d2x/dt2 .i→ + d2y/dt2 .j→ + d2z/dt2.k→; |a→|=√ a2x +a2y +a2z.
3. Vyjadrite časovú závislosť rýchlosti HB, ktorý sa pohybuje priamočiarym pohybom s konštantným spomalením, ak v časovom okamihu t=0 mala jeho rýchlosť hodnotu v0. a) priamočiary pohyb HB: trajektóriou (dráhou) je priamka označená ako s: v=ds/dt, potom s=ò v dt. Zrýchlenie je derivácia podľa času: a=dv/dt= d2s/dt2, potom v=ò a dt.
1. rovnomerný priamočiary pohyb – rýchlosť je konštantná: v-konštanta, potom a=0: s=ò v dt = v ò dt= vt+s0, kde t=0, potom s= s0. Ak t=0, poto s=v.0+c ... t=0 a s= s0, s0= v.0+c, potom c= s0.
4. Odvoďte časovú závislosť rýchlosti a dráhy pre priamočiary pohyb, ak a=konštanta. 2. rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb – zrýchlenie je stále konštantné, potom zmena rýchlosti na jednotu času je stále rovnaká: a = konštanta: v=ò a dt = a ò dt= at + v0. (t=0 potom v= v0). Ak t=0 ... v= v0 , v=at+c, potom v0 =a.0+c ... c= v0 ; s=ò v dt = ò (at + v0) dt= 1/2 . at2 + v0t + s0.
5. Odvoďte časovú závislosť rýchlosti pre priamočiary pohyv, ak a=k.t, kde k je konštanta. I. voľný pád – rovnomerný zrýchlený pohyb o hodnote g. a=g, v=g.t, s=1/2 g.t2, kde h je výška nad zemským povrchom, hmax=h+s, h=hmax – s= hmax –1/2 .g t2. II. zvyslý vrh nadol: a=g, v= v0+gt, s= v0t+1/2 g.t2. III. zvislý vrh nahor: a=g, v= v0 - gt, s= v0t -1/2 g.t2. 3. obecný priamočiary pohyb: a=a(t), v=ò a(t) dt + v0 (ak t=0, potom v=v0), s= ò ò (a(t) dt + v0) dt + s0
Vektor uhla je kolmá na rovinu, v ktorej sa tento uhol vytvára. Jeho veľkosť (absolútna hodnota=dĺžka) sa rovná veľkosti tohto uhla a smeruje na tú stranu, z ktore sa vytváranie uhla javí proti pohybu hodinových ručičiek. Uhlová rýchlosť popisuje časovú zmenu uhla, ktorý vytvára polohový vektor pohybujúceho sa bodu s nejakým pevne zvoleným smerom. w→ = lim Dj→/ Dt = dj→ /dt (Dt->0).
Pomocou takto zavedenej uhlovej rýchlosti môžme tiež definovať uhlové zrýchlenie: e→ = lim Dw→/ Dt = dw→ /dt = d2j→ /dt2 (Dt->0). V prípade roninného pohybu ležia vektory v tej istej priamke kolmej na rovinu pohybu a vystačíme si so skalárnym popisom, t.j.: w= dj /dt, e= du/dt= d2j /dt2. Rozklad celkového zrýchlenia a na tangenciálnu a normálovú zložku: a→=at→ + an→ , a= |a→|=
=√ a2t + a2n ; v→=|v→|.v→/|v→|= |v→|.t→, | t→ |=1, a→=dv→/dt=d/dt(|v→|.t→)=d|v→|/dt .t →+ |v→|.dt→/dt, teda at→ = d|v→|/dt .t → a
an→ = |v→|.dt→/dt.
Pomotou definície polomeru krivosti môžeme upraviť vzťah pre normálové zrýchlenie: |dt→|=ds/R, ds/dt=v=|v→|,
an→ = |v→|.dt→/dt= v.dt→/dt .n→=v. ds/Rdt . n→ = v2/R .n→
Vzťah medzi veľkosťami obvodove a uhlovej rýchlosti : v=ds/dt=r.dj/ dt=r.w , pre tangenciálne zrýchlenie platí:
at→ = dv/dt= r. dw/ dt=r. e a pre normálové zrýchlenie platí: an→ = v2/R =r.w2
8. Pri akom pohybe HB po kružnici je frekvencia konštantná. Pohyb po kružnici – rovinný pohyv, trajektóriou je kružnica. Sprievodič alebo polohový vektor bodu vzhľadom na stred kružnice na konštantnú veľkosť, musí sa určiť jeho smer v rovine. Polomer krivosti sa rovná polomeru kružnice dj= |dj→|= r. dj, |dt→| =1.dj, ds= r. |dt→| =1/r = |dt→|/ds.
Periodu alebo dobu obiehania T berieme ako čas, ktorý by bol potrebný na jeden obeh pri danej uhlovej rýchlosti t. j.: w.T=2p, potom T = 2p/w a f= 1/T= w/2p, potom w = 2p.f.
9. Pri akom pohybe bodu je jeho tangenciálne zrýchlenie nulové a normálové konštantné. w=dj/dt, j = ò w dt, e=dw/dt, w= ò e dt
Pre rovnomerný pohyb po kružnici platí: w =konštanta, potom e=0, potom j = ò w dt= wt + j0 (t=0, potom j = j0).
Pre rovnomerne zrchlený pohyb po kružnici platí: : e =konštanta, potom w = ò e dt= et + w0 (t=0, potom w = w0). Potom :
j = ò w dt= ò (et + w0)dt =1/2 et2 + a0t +j0.
10. Nakreslite časovú závislosť uhlovej rýchlosti HB, ktorý sa začal pohybovať z pokoja rovnomerne zrýchleným pohybom po kružnici.Vektorový popis:
platí v→=w→ x r→, použitím tohto vzťahu dostávame pre zrýchlenie a→=dv→/dt=d(w→ x r→)/dt =
=dw→/dt x r→ + dr→/dt x w→ = e→ x r →+ w→ x v→ = e→ x r→ + w→ x (w→ x r→). Pre tangenciálnu a normálovú
zložku zrýchlenia: at→ = e→ x r→ , an→ = w→ x v→ = w→ x (w→ x r→).
11. Sformulujte 1. Newtonov pohybový zákon, aj v matematickom tvare. Dynamika HB hľadá odpoveď na otázku čo zapríčiňuje pohyb a aký bude pohyb ak je známa príčina. Zmeny v pohybe nastávajú ako dôsledok vzájomnej interakcie.
1. Newtonov pohybový zákon (1678): Teleso je v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým naň nepôsobí nejaká sila (platí iba v niektorých inerciálnych (zotrvačných) sústavách). Zotrvačná hmotnosť bráni zmene pohybového stavu .
12. Sformulujte a matematicky zapíšte 2. Newtonov pohybový zákon.
2. Newtonov pohybový zákon (princíp sily): Sila F je priamoúmerná súčinu hmotnosti telesa m a zrýchlenia a, ktoré táto sila vyvoláva. F→ = m.a→. V SI je konštanta úmernosti =1. V SI je jednotkou sily taká sila, ktorá telesu o hmotnosti 1kg udeľuje zrýchlenie 1ms–2 = 1 Newton (N): 1N = 1 kgms–2.
13. Riešením pohybovej rovnice vyjadrite x-ovú a y-ovú zložku rýchlosti HB, ktorý bol vrhnutý šikmo pod uhlom a s počiatočnou rýchlosťou v0.
14. Sformulujte a matematicky zapíšte 3. Newtonov pohybový zákon.
3. Newtonov pohybový zákon (princíp akcie a reakcie): f12→ je sila, ktorou pôsobí hmotný bod 1 na hmotný bod 2 a sila f21→ je sila, ktorou pôsobí hmotný bod 2 na hmotný bod 1, pričom platí:
Ak hmotný bod m1 pôsobí na bod m2 silou f12→, tak HB m2 pôsobí na bod m1 silou f21→ = rovnakou veľkosťou, ale opačne orientovanou. Sily akcie a reakcie ležia na spoločnej priamke. f21→ = - f12→ . Tento vzťah nevyjadruje úplne princíp akcie a reakcie pretože vyjadruje fakt, že sily akcie a reakcie ležia na spoločnej priamke. Túto skutočnosť môžeme vyjadriť po zavedení veličiny moment sily vzhľadom na bod: D→= r→ x f→ , kde r→ je polohový vekotr pôsobiska sily f vzhľadom na zvolený vzťahový bod.
Vektorový súčin momentov síl f12→ a f21→ : D12→ + D21→ = r2→ x f12→ x r1→ x f21→ = r1→ x f12→ + r12→ x f12→ + r1→ x f21→ =
= r1→ x (f12→ + f21→) + r12→ x f12→ = r1→ x (f12→ - f12→) + r12→ x f12→ = 0; D12→ + D21→ = r12→ x f12→ = 0. zabezpečí nám, že sily akcie a reakcie budú ležať na jednej priamke a teda D12→ = - D21→ , čo je matematické vyjadrenei skutočnosti, že sily akcie a reakcie pôsobbia v jednej priamke.
Súčasné pôsobenie viacerých síl je rovnocenné pôsobenie jednej sily tzv. výslednice síl, ktorá je = vektorovému súčtu jednotlivých síl: a = S as = S fs /m = (S fs→ )/m ... f→= S fs→ = m. a→
15. Definujte impulz, hybnosť a vyjadrite súvis medzi nimi. Časový účinok sily hodnotíme veličinou, ktorú nazývame impulzom sily a definujeme u vzťahom I→=0òτ f→dt, kde t je časový interval, v ktorom umpulz meriame. Z tejto definície vyplýva, že impulz sily je vektor a jeho jednotkou v SI je Ns = kgms–1. Hybnosťou HB nazývame veličinu definovanú vzťahom p→=m.v→. Nech pre 2 časové okamihy pre t=0 v→= v0→ a pre t=t v→= v1→ pre impuly postupne dostaneme: I→=0òτ f→dt =0òτ m.a→dt = 0òτ dv→/dt .dt =
=v0òv1 m.dv→= m(v1→ - v0→) = p1→ - p0→ = Dp→, pričom p1→ = m.v1→ a p0→ = m.v0→ , I→= Dp→. Impulz = zmene hybnosti počas pôsobenia sily. Pomocou hybnosti môžeme vyjadriť 2NPZ vo všeobecnosti: f→=dp→/dt, pričom dI→= f→dt= dp→.Ak tento vzťah rozpíšeme dostávme: f →=m . dv→/dt + dm→/dt . v→= m. a→ + dm/dt . v→
Moment hybnosti G→ definuje vzťah G→= r→ x p→, kde r→ je polohový vekotr HB vzhľadom na bod voči ktorému príslušný moment určujeme.
16. Za akých podmienok platí pre prácu vzťah A=F.s. Prácou alebo dráhovým účinkom sily nazývame výkon. A= r1òr2 f→.dr→=
= f .r1òr2 dr = f.s . Pod elementárnou prácou rozumieme výkon: dA= f→.dr→, pričom f→ || dr→, t.j. skalárny súčin sily f a elementárneho posunutia HB dr→ a teda ja pôsobiska sily. Práca je skalárnou veličinou a v SI ako j J – joule (1J = 1 Nm=
=1 kg2ms-2), t.j. sila pôsobiaca na istej dráhe vykoná prácu.
17. Čím sa vyznačujú konzervatívne sily? Vyjadrite zákon zachovania mechanickej energie v poli konzervatívnych síl.
Pre teleso nachádzajúce sa v silovom poli, ktoré je charakterizované silou f→(r→) dostaneme zákon zachovania mechanickej energie Wk (súčet Wk+Wp predstavuje mechanickú energiu danú ako konštantu): Wk1+Wp1 = Wk2+Wp2= konštanta, kdde sme okrem definície Wp využili tiež vetu o Wk: DWp = Wp2 - Wp1 = - r1òr2 f→.dr→= - (Wk2 – Wk1) = - DWk.
18. Ako je definovaná zmena potenciálnej energie v konzervatívnom silovom poli F. Pre elementárnu prácu, ktorú vykoná pri elementárnom posunutí vonkajšia sila f ´ → platí: dA´= f ´ →.dr→= - f→.dr→.
Zmenu potenciálnej energie telesa v danom silovom poli definujeme nasledovne: DWp = 1ò 2 dA´= A´= - r1òr2 f→.dr→.
DWp = Wp2 - Wp1 = 1ò 2 dA´= A´= - r1òr2 f→.dr→ je to reverzibilný proces. Pre elementárnu zmenu Wp platí: dWp= - f→.dr→=
=JWp/ Jx . dx + JWp/ Jy . dy + JWp/ Jz . dz = Wp . dr→= grad Wp . dr→ potom f→= - grad Wp.
19. Vyjadrite zákon zachovania mechanickej energie a napíšte za akého predpokladu platí. Pre teleso nachádzajúce sa v silovom poli, ktoré je charakterizované silou f→(r→) dostaneme zákon zachovania mechanickej energie Wk (súčet Wk+Wp predstavuje mechanickú energiu danú ako konštantu): Wk1+Wp1 = Wk2+Wp2= konštanta, kdde sme okrem definície Wp využili tiež vetu o Wk:
DWp = Wp2 - Wp1 = - r1òr2 f→.dr→= - (Wk2 – Wk1) = - DWk.
20. Odvoďte súvis medzi kinetickou energiou a prácou. A= r1òr2 f→.dr→= r1òr2 m. dv→/dt .dr→ = m. r1òr2 v→.dv→= m.r1òr2 v.dv =
=1/2 m.v12 –1/2 mv22 = Wk1 – Wk2 = DWk. , pričom DWk = 1/2 mv22
Veličinu W nazývame kinetická energia a charakterizuje pohybový stav telesa. Rovnica A= DWk predstavuje matematicky vetu o kinetickej energii. Nech sa teleso nachádza v silovom poli pričom toto pole pôsobí na tleleso v jednotlivých miestach silou f→(r→), pričom predpokladáme že táto sila je len funkciou polohy a nech: f→= -f ´ →, kde f je pole pôsobenia, a f ´je vonkajšia sila.
21. Čomu sa rovná výslednica vnútorných síl a vnútorných momentov síl v sústave HB.
Súčasné pôsobenie viacerých síl je rovnocenné pôsobenie jednej sily tzv. výslednice síl, ktorá je = vektorovému súčtu jednotlivých síl: a = S as = S fs /m = (S fs→ )/m ... f→= S fs→ = m. a→
0 komentárov:
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov